Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. „Ostatné sviatosti ako aj všetky ekleziálne služby a apoštolské diela úzko súvisia so svätou Eucharistiou a sú na ňu zamerané. Veď najsvätejšia Eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Církvi, totiž samého Krista, nášho veľkonočného Baránka (KKC 1324).
Ježiš sa na nás obracia s naliehavou výzvou, aby sme ho prijímali vo sviatosti Eucharistie: „Veru, veru, hovorím vám: ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.“ (Jn 6,53)
Ak chcete prijať Ježiša Krista v Eucharistii, musíte byť v stave milosti posväcujúcej. Ak si je niekto vedomý, že spáchal ťažký hriech, musí skôr ako pristúpi k svätému prijímaniu, prijať sviatosť zmierenia.
V našej farnosti sa vysluhuje sviatosť zmierenia počas pracovného týždňa pol hodinu pred svätou omšou.
Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok „sviatostí uvádzania do kresťanského života“, ktorého jednotu treba zachovať. Preto treba veriacim vysvetliť, že prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Veď pokrstených „sviatosť birmovania dokonalejšie spája s Cirkvou a bohato ich obdarúva osobitnou silou Ducha svätého, takže sú ako praví Kristovi svedkovia väčšmi povinní šíriť a brániť vieru slovom i skutkom.“ (KKC, 1285)
Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní (KKC 1213).
LITURGICKÝ ROK
Advent
Doba čakania na príchod Pána Ježiša. Začína sa 1. adventnou nedeľou a končí sa 24. decembra rannou omšou.
Vianoce
Obdobie, v ktorom slávime tajomstvo narodenia Pána Ježiša. Začína sa vigíliou Narodenia Pána 24. decembra večer a končí sa nedeľou Krstu Pána (Nedeľa po 6. januári)